• Úvod
  • Novinky
  • Mladí dobrovoľníci bojujú proti šikanovaniu na školách

Mladí dobrovoľníci bojujú proti šikanovaniu na školách

Štyria mladí a ambiciózni študenti Gymnázia v Čadci ako aj aktívni členovia  klubu mládeže Mestskej polície Čadca na základe úspešného projektu Erazmus + mali možnosť  zúčastniť sa  na medzinárodnom  tréningu  mládeže, kde spolu s ďalšími mladými zo Španielska, Turecka,Srbska a Macedónska sedem dní trénovali rôzne neformálne aktivity na tému prevencie akejkoľvek formy šikanovania. Projekt YE - Stop bullying im umožnil prežiť, spoznať a nadobudnúť nové vedomosti v prostredí krásneho Macedónska. Svoje získané vedomosti teraz pretavujú  na základných školách v Čadci, kde cieľovou skupinou sú najmä žiaci 2. stupňa, ktoré už majú vo svojom veku skúsenosti so šikanovaním, či už priamo v triede, ale aj formou sociálnych sietí.

Šikanovanie má nespočetné formy a podoby priameho i nepriameho násilia. Podľa Slovenského národného strediska pre ľudské práva z výskumu v roku 2018 na našich školách je najčastejšie psychické a sociálne šikanovanie, ako zámerné vyčleňovanie z kolektívu triedy, ponižovanie, zastrašovanie a vyhrážanie. Na druhom mieste je fyzické šikanovanie, ako telesné napadnutie, bitky a ubližovanie a nepriama brachiálna agresia vo forme krádeží, poškodzovania, ničenia a násilného vymáhania rôznych vecí. Časť žiakov sa stretla aj so sexuálnym obťažovaním, požadovaním plnenia rôznych nezmyselných príkazov a psychickou manipuláciou - vydieraním a vynucovaním potravín a peňazí. Dievčatá, ktoré sa so šikanou stretávajú častejšie než chlapci, bývajú viac terčom ponižovania, urážok, prejavov nepriamej agresie ako ohováranie, psychické ubližovanie, výsmech apod. a prejavov agresie vo forme ignorovania, vylučovania z kolektívu. Chlapci sa viac stávajú obeťami fyzického šikanovania - priamej brachiálnej agresie vo forme bitky, využívania fyzickej prevahy, navádzania iných spolužiakov aby obeti ubližovali, ničenia školských pomôcok a zabránenia v dosahovaní cieľa.

Podľa zistení zahraničných výskumov sa stáva obeťami kyberšikany 6 – 37 % detí, pričom existujú veľké regionálne rozdiely. Na Slovensku kyberšikanu zažila asi tretina detí (Podstupka 2018). Väčšina našich respondentov uviedla, že sa dosiaľ s kyberšikanou osobne ani u kamarátov či spolužiakov nestretli, no viac ako tretina žiakov (44,3 %) sa stala jej obeťou alebo svedkom. Medzi výskytom kyberšikany na základných a stredných školách sme nenašli významné rozdiely. Rovnako ako u šikanovania, sú častejšími obeťami šikany prostredníctvom telefónu alebo internetu dievčatá, ktoré trávia podstatne viac času na sociálnych sieťach a chatovaním ako chlapci. K najbežnejším formám elektronickej šikany medzi mládežou patrí ohováranie, zosmiešňovanie a ponižovanie na sociálnych sieťach alebo chatovacích appkách a zverejnenie alebo šírenie fotografie či videa na internete. Hoci sa páchateľ elektronického násilia identifikuje ťažko, získané dáta potvrdili, že v prípade výskytu kyberšikanovania v škole pochádza polovica agresorov z rovnakej školy, ako obeť. Z triedy obete je 18,8 % a z inej triedy školy 6,8 % páchateľov. Častejšími páchateľmi šikany cez internet alebo mobilný telefón sú chlapci.

Výstupy výskumu ukázali, že v prípade výskytu šikanovania alebo kyberšikanovania v škole sa o tom často učitelia ani iní dospelí o tom nedopočujú, alebo sa o násilí dozvedia, no jeho pôvodca nie je účinne potrestaný a problémy naďalej pokračujú. K obvyklým trestom za šikanovanie, ktoré vedú k náprave, patria zo strany učiteľov a školy poznámky a znížená známka zo správania. Okrem toho, že mnoho prípadov šikany ostáva skrytých, alebo ostávajú nepotrestané, vyvoláva znepokojenie aj zistenie, že takmer polovica respondentov (45,6 %) nevie, či a aké sankcie škola proti páchateľovi uplatnila. Pri potrebe obrany pred šikanovaním a kyberšikanovaním by žiaci najčastejšie požiadali o pomoc a radu rodičov, ktorým by sa zverilo až 79,7 % dievčat a 57,7 % chlapcov. K osobám, ktorým žiaci dôverujú patria v 41,1 % učitelia a 37,5 % by sa obrátilo na výchovného poradcu alebo školského psychológa. K ďalším často frekventovaným návrhom obrany pred kyberšikanou patrí zablokovanie útočníka a informovanie polície. Časť mladých ľudí, najmä chlapci, by v prípade, že násilník nie je anonymný, pre jeho odradenie uprednostnila použitie fyzickej sily. Aj niektoré ďalšie menej adekvátne alebo surové formy obrany, ktoré respondenti prezentovali, nemožno považovať za konštruktívne. Len 12,0 % odpovedí uviedlo možnosť zavolať na Linku detskej istoty. Tieto zistenia naznačujú, že je v prípadoch výskytu šikany a kyberšikany na školách potrebné venovať viac pozornosti ich riešeniu a výchovnému využitiu pre zvýšenie informovanosti žiakov o prevencii a eliminácii násilia v škole.